Popis
Pravotočivá, mrazuodolná, rýchlo rastúca, dekoratívna liana, ktorej latinský názov vznikol ako zdrobnenina z latinských slov humus = zem (bez opory sa plazí po zemi) a lupus = vlk (škodí rastlinám). Listy sú zelenej farby, ide o dlhovekú rastlinu, na jednom mieste vydrží rásť 20-25 rokov. Dosahuje výšku okolo 3-5 m, niekedy dokonca až 10 m. Povrch stonky je drsný a porastený háčkami , ktoré napomáhajú pri popínaní. Ide o samičiu varietu, ktorej kvetenstvo sa skladá z krátkych kláskov, z ktorých sa vytvárajú vajcovité, aromatické šištice (vôňa po borovici). Šištice obsahujú živicu s horčiny (α-horké kyseliny (humulon), β-horké kyseliny (lupulon)), silice s terpenoidy (napr. Humulén, myrcen) s bakteriostatickými a konzervačnými účinkami. Sekrécia horkých látok vrcholí v druhej polovici augusta, kedy sa začína aj zber. Hlávky samičích kvetov (chmeľové šištičky) alebo extrakt z nich sa používajú v pivovarníctve pri výrobe piva, obsahujú horčiny ( lupulín ), ktoré mu dodávajú chuť a arómu. Keďže kvety strácajú po opelení na kvalite, je potrebné dbať na to, aby sa vo chmelnici nevyskytovali samčie rastliny. Chmeľ patrí k veľmi starým kultúrnym rastlinám. V stredoveku pojedali labužníci chmeľové výhonky so soľou, korením, octom a olejom a verili v jeho liečebné účinky. Prvé údaje o pestovaní chmeľu na území SR sú z roku 859. Mladé výhonky chmeľu sa dodnes niekde konzumujú ako zelenina ( "chmeľová špargľa"). Z výhonkov sa tiež pripravujú polievky. Najvhodnejšie je pre pestovanie mierne kyslá pôda, stanovisko v miernom tieni. Údržba spočíva v odstránení všetkých odumretých listoch a stoniek v zimnom období.
