Dráče sú nenáročné kríky, ktoré dobre znášajú sucho, úpal a skalnaté podložie. Jediné, čo neznášajú, je premokrená pôda. Preto ich sadíme na miesta s priepustnou zeminou, alebo výsadbovú jamu opatríme dobrou drenážou. Zalievame len počas sucha a to len celkom mladé rastliny. Prípadné tvarovanie, zvlášť u živých plotov je vhodné buď hneď po odkvitnutí, alebo na konci zimy v predjarí. Pracujeme v silných rukaviciach. Dráče väčšinou vyžadujú slnečné stanovište. V tieni sa nevyfarbia a zostanú len zelené, alebo so slabým nádychom odtieňa. Výnimku sú žltolisté odrody, ktoré vyžadujú polotieň. Plody dráčov majú vysoký obsah vitamínu C a vitamínu K, minerálne látky, stopové prvky a organické kyseliny, ktoré pôsobia antioxidačne. Na liečebné účely sa skoro na jar alebo na jeseň zbiera kôra z koreňov a kmienkov, v apríli a máji list. Dráč obsahuje alkaloid berberín, ktorý je v malých dávkach liečivý, vo väčšom množstve ale dráždi nervový systém, vyvoláva zvracanie a hnačku a pôsobí omamne. Dĺžka užívania nesmie presiahnuť tri týždne a nie je vhodný pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Odvar z lístia alebo kôry pomáha pri ochorení pečene, obličiek, obličkových kameňoch, zápaloch žlčníka, močových ciest, na žalúdočné vredy, očné zápaly. Červené podlhovasté bobule majú mäkkú textúru a príjemne kyslastú chuť. Plody možno usušiť - hodia sa k príprave čaju aj ako korenie do mäsa. Z čerstvých plodov pripravujeme džemy, marmelády, sirupy, pridávame ich do kompótov, nakladáme do octu. Sú bohaté na pektín. Bobule dráča možno rozdrviť v mažiari a zmiešať s ďalším korením a používať na ochucovanie mäsových guliek, fašírok, paštét, k príprave marinád a do niektorých pikantných omáčok. Hodia sa tiež do plniek, dusených pokrmov a mäsových jedál.
